Ako sme sa dali dokopy
Podľa Toma
Spoznali sme sa 30.8.2012 pri nástupe do našej novej práce v IKEA Bratislava. Majka bola jedna z najkrajších v miestnosti. Po skončení školenia, sme čakali na podpis zmlúv a vtedy som sa ju snažil prehovoriť na výlet do ZOO v Zlíně. Vzal som si na ňu číslo, ale to sa mi neuložilo do telefónu a musel som sa vrátiť späť do kancelárie pre repete. Výlet nakoniec aj tak odvolala. Pre informáciu, do dnes sme tam spolu ešte neboli.
Potom som sa ju snažil prehovoriť na stretnutie ešte veľa krát. Podarilo sa to ale len dva razy.
Prvý raz, som povedal, že by sme si mali každý zaplatiť sám za seba. Veď prečo by som mal investovať do nejakej žaby, no nie?
Druhý krát, som si pre istotu úplne zabudol peňaženku. A bolo vymaľované. Horší dojem som už asi spraviť nemohol.
Ďalšie rande už vytrvalo odmietala, až som si povedal, že ju už budem ignorovať a nebudem na ňu míňať môj drahocenný čas. Ak som ju míňal v práci na chodbe, tak som sa otočil ku stene a pozeral do plafóna. Ak som šiel na obed, sadol som si úplne inde než bola ona. A ojha, ono sa niečo zmenilo, začala sa snažiť Majka.
Tak sme si teda dohodli opäť rande. A ja naň zabudol a vybral sa na nákupy s kamarátmi do Rakúska. Pre istotu mobil opäť zlyhal a nešlo sa mi dovolať. Po návrate do Bratislavy som si našiel niekoľko zmeškaných hovorov od Majky a navrhol som jej, že môžeme to rande začať trocha neskôr, ale že presúvať ho nechcem. Nakoniec súhlasila a vrátila sa z hlavnej stanice ku mne na Trnavské mýto. Pustili sme si rozprávku Hviezdny prach, dali víno a tým to začalo.
Začali sme sa stretávať a keď som odišiel na dovolenku do New Yorku, tak sme zistili ze si chýbame. V deň 27 výročia výbuchu Černobylu sme spolu začali oficiálne chodiť a presne po jednom presťahovaní do Prahy, kope výletov, zážitkov, hádok a 5 rokoch, som ju v deň nášho výročia požiadal o ruku, pomocou Kinder vajca, do ktorého som ukryl prsteň. Ale to už je iný príbeh.
Podľa Majky
Spoznali sme sa 30.8.2012 pri nástupe do našej novej práce v IKEA Bratislava. Tom na mňa pokukoval a ja si ho všimla, keď začal robiť hrdinu a v zasadačke nastavoval klímu. Veď ma musel nejako zaujať. Počas toho dlhého vstupného školenia sme sa dali do reči a hneď sme si padli do oka. Keď odchádzal zobral si moje číslo, no akosi sa mu neuložilo, tak sa rýchlo vrátil aby si ho napísal znovu. Netvrdím že to na mňa neurobilo dojem, no..
Naše prvé rande malo byť v ZOO v Zlíně, ja som ho akosi odmietla, a od vtedy som ho odmietala pol roka. Mali sme dve "rande" na prvom som si pitie platila sama (vraj to Tom nepovažoval za rande) a na druhom som platila aj za Toma (lebo si zabudol peňaženku). Po pol roku práce v IKEA, som šla chodbou do kantíny a oproti šiel Tom. Ja som mu pozdravila, ale on sa schválne pozrel do steny aby mi dal najavo, že jeho snaženie o mňa skončilo. A vtedy som sa začala snažiť ja.
Naše druhé, prvé rande skoro zase nevyšlo, a už som mala definitívnu chuť to vzdať, no čosi sa v mojej hlave pohlo nastúpila som do 201-tky vrátila sa na Trnavské a predsa sme videli Hviezdny prach. Ešte stále sme spolu síce nechodili a trvalo to asi dva mesiace, až keď šiel na dovolenku do Ameriky sme obaja cítili že si chýbame.
Vrátil sa 26.4.2013 a hneď vtedy sme zahájili skutočné chodenie, večer na križovatke na Trnavskom, pod svietiacou pouličnou lampou. Aj to bola moja zásluha, lebo Tom sa nemal k tomu vyjadriť.
O pol roka neskôr sme sa presťahovali do Prahy, kde sme začali skutočný spoločný život. Málo kto nám dával šancu na úspech, no naša láska je každým dňom silnejšia a úprimnejšia.
Presne po piatich rokoch chodenia ma Tom požiadal o ruku. Na kopci, kde kedysi stál kríž, s premočenými topánkami a s výhľadom na moju rodnú dedinu.
Spolu s figúrkou som v kindervajci našla aj zásnubný prsteň. A náš príbeh teraz budeme písať pod jedným menom.